Už po piatykrát sme sa stretli ako komunita Women4Cyber Slovakia. A hoci sa každé naše stretnutie líši témou či zložením účastníčok, jedno zostáva nemenné - výnimočne srdečná atmosféra. Aj vďaka tomu bolo naše piate „komunitko“ opäť dôkazom toho, že kde je rešpekt, otvorenosť a ľudskosť, tam sa môže rozvíjať každý človek - či už kariérne, projektovo, alebo aj osobnostne. K tomuto rozvoju silne prispieva aj srdce našich aktivít: mentoringový program. A ten bol hlavnou témou panelovej diskusie, ktorú viedla Marcela Zimová. Rozprávala sa s Miriam Podskubovou, Alexandrou Rusňákovou, Máriou Kiacovou, Martinom Lohnertom a Tomášom Hettychom.
Hneď na úvod padla otázka, čo našich hostí
motivovalo zapojiť sa - či už ako mentori alebo mentees.
Naši mentori Tomáš
Hettych a Martin Lohnert sa zhodli v tom, že ich cieľom
bolo „niečo“ odovzdať ďalej. Po rokoch praxe vnímali potrebu podeliť sa o svoje
skúsenosti a byť nápomocní niekomu, kto je práve na začiatku svojej cesty,
alebo kto možno stojí na rázcestí a nevie, ako ďalej.
Ako poznamenal Martin,
na Slovensku je podobných príležitostí málo - aj preto ho táto forma zapojenia
oslovila.
Na druhej strane spektra boli mentees. Naše
dievčatá a ženy, ktorým mentoring pomohol nájsť smer, odpovede alebo pevnú pôdu
pod nohami.
Alex Rusňáková svoju situáciu pomenovala bez
príkras: „motiváciou mi bolo moje životné
zúfalstvo.“ V jej živote totiž nastal moment, kedy sa sama seba pýtala: „čo to tu ja robím?“, a ako
priznáva, mala chuť to vzdať.
Za tým, že mentoringový program funguje, však
nestojí len náš dobrý úmysel - ale aj premyslený výber a správny „match“.
V procese párovania mentorov a mentees kladieme veľký dôraz na to, aby si
obe strany „sadli“, a to nielen odborným záujmom, ale aj ľudsky.
Prihlášky sme preto koncipovali tak, aby sme
našim mentorom umožnili tento prienik odhaliť. Potvrdil to aj Martin: „čím konkrétnejšia bola prihláška, tým
lepšie sa s tým dalo pracovať.“ Dodáva, že keď mentee uvedie, čo presne
chce - či už ide o technické témy, právo alebo taký audit - mentori si
záujemkyne medzi sebou vedia efektívnejšie prerozdeliť.
Podobne to vníma aj Miriam Podskubová, ktorá začínala ako mentee,
no neskôr sa sama stala mentorkou. V diskusii zdôraznila, že zodpovednosť
za dobrý štart mentoringu je na oboch stranách: „mentoring nie je benefit len pre mňa ako mentee, ale tam na druhej
strane je ten človek, ktorý mi venuje svoj čas. Preto to musím vyplniť
zodpovedne.“
Jej túžbou bolo viac preniknúť do technického
sveta a porozumieť mu. S našou Lenkou Gondovou mali výborný „match“. „Lenka má prehľad, vedela mi tie veci dobre
vysvetliť, aj z pohľadu praxe. A to bolo presne to, čo som potrebovala.“
Prihlášku je z jej pohľadu najlepšie
vyplniť tak, že si jednoducho „nájdete
chvíľku, kedy sa môžete zastaviť. A do hĺbky sa zamyslieť, čo skutočne
chcete.“
A aký je výsledok toho, keď to medzi
mentorom a jeho mentee skutočne „klikne“? Krásne to zhodnotila Marcelka: „S Alex sme si perfektne sadli. Niekedy to
bolo ako keby „kvákali“ dve kamošky.“
Ako to celé prebieha? Je to o dohode.
Štýl mentorovania sa, samozrejme, líši. Miriam sa napríklad sústredila skôr na
smerovanie svojej mentee než na domáce úlohy. A ako hovorí: „primárne je to o tej mentee, ona sama
musí chcieť. Mentor je tu na to, aby ťa usmernil... ale bez toho, aby si mentee
našla vo svojom živote čas a chuť odznova sa niečo nové učiť, niečo, čo
jej možno nie je vôbec blízke, to nejde. Niekedy sa k tomu treba dokopať.“
Aj Marcelka zdôraznila, že mentor nie je
učiteľ, ktorý vysvetľuje učivo. „Mentor
je tu na to, aby vás nasmeroval v témach, ktoré vám nie sú jasné. Ale
študovať už musíte samy.“ Jej slová doplnil Tomáš: „je to o rešpekte času, toho tvojho aj mentorovho. Mentee musí
sama študovať a pristúpiť k tomu zodpovedne.“
S jeho
mentee išli neštruktúrovane - svojej zverenkyni poskytol zdroje na samoštúdium
a na ďalšom stretnutí sa o téme rozprávali. „Úvod bol náročnejší, ja sám som sa asi nevedel dobre pýtať, no potom
zrazu prišiel výsledok. Povedal som jej - poď spraviť audit - a zrazu to
šlo.“
Sám ale priznáva, že: „účel svätí prostriedky“ a tá štruktúra, ktorá im na začiatku
chýbala, prišla na konci. „Našim cieľom
bolo nájsť pre moju mentolku vhodnú pozíciu pre tie dané schopnosti, ktoré
mala. A to sa podarilo.“
Martin zas so svojou mentee, ktorá už pôsobila
v kybernetickej bezpečnosti, riešil nielen nové témy, ale aj praktické
situácie z jej práce, a používali aj domáce úlohy. „Nevysvetľovali sme si elementárne veci od nuly, no jednu tému sme
niekedy riešili aj štyri stretnutia. Bavili sme sa aj o tom, čo bolo
v práci, aby to hneď vedela použiť.“
Podľa Martina je v každom vzťahu potrebná
úprimnosť, a je dobré priznať si, že nikto z nás nevie všetko: „naša debata bola otvorená, niekedy som si
veci doštudoval aj ja. A je to úplne v poriadku.“
Mentoring je skvelý v tom, že každý
účastník si odnáša niečo iné. A potvrdila to aj naša diskusia - niekedy
ide o odborný rast, inokedy o osobný prerod.
Napríklad naša Alex to spočiatku vnímala tak,
že si potrebuje doplniť hlavne technické vedomosti. Ako však sama priznáva,
časom sa ukázalo, že potrebuje pomoc úplne inde: „aj keď mám vyštudovanú informatiku, neverila som si. S Marcelkou
sme zistili, že potrebujem pracovať na svojom sebavedomí.“
Zmenu necítila hneď, prišlo to až neskôr: „ako keby som sa zo dňa na deň zobudila a
bola iný človek“.
Naučila sa lepšie komunikovať a fungovať
v mužskom kolektíve. Ako hovorí: „už
to viem ukočírovať. Už nemám stres komunikovať s mužmi, ktorí si potrebujú
niečo dokazovať. Marcelka mi pomohla uvedomiť si, že sa musím postaviť sama za
seba, že nie som menejcenná len preto, že som žena. Pracovala som na svojom
sebavedomí a zrazu som sa dokázala postaviť pred šéfa a vyjednať si
lepšie pracovné podmienky. Keď si uvedomíš, že to, čo vieš, je naozaj hodnotné,
si nezastaviteľná.“
Podobnú skúsenosť má aj Majka: „vďaka mentoringu tie zručnosti, ktoré mám,
viem použiť. Baví ma technický smer, mala som záujem, čas a priestor.
S Matúšom sme sa bavili o tom, čo ma baví, kam sa chcem posunúť.
Povedala som si, že malvér - v tom sa rada hrabem. A tým smerom sme išli.“
Spoločne si postupne vytvorili štruktúru,
ktorá jej vyhovovala. Mentoring jej pomohol upratať si priority: „keď nemáš ten „trial and fail“, nevieš
zhodnotiť kde si a čo môžeš zlepšiť.“
Kybernetická bezpečnosť je podľa Majky krásna
oblasť, ale dôležité je správne si vybrať smer. „Pretože sa môžeš rýchlo stratiť. Ale keď máš dobrého mentora, spoločne
sa to utiahne oveľa lepšie. Nebála som sa ho spýtať, keď som cítila, že niečomu
nerozumiem. Matúš mi vedel veci vysvetliť jednoducho a tak, aby som to
pochopila. Keď tam máš toho človeka, ktorý ťa vie ľudsky pochopiť
a posunúť, je to diametrálne odlišné ako keď si na to sama.“
Získaj podporu, inšpiráciu a vedenie od skúsených profesionálov v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Nechaj sa viesť na ceste k dosiahnutiu svojich kariérnych cieľov a rozvoju v perspektívnom a dynamickom odvetví kybernetickej bezpečnosti.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že to celé je len
o našich mentees. Pravda je však taká, že mentoring je obohacujúci pre obe
strany.
Tomáša napĺňalo vidieť snahu svojej
zverenkyne: „to ma motivovalo, že vidím,
ako sa snaží. Že to má zmysel.“ Aj keď to spočiatku nešlo ľahko a času
niekedy nebolo nazvyš, jeho mentee Danka bola stále usmiata. „Nakoniec mala 3 pracovné ponuky. Bolo to vo
výsledku super. Dalo mi to pozitívnu energiu, čo v práci už tak často
nezažívam, že niekto tak veľmi chce.“
A ako dodáva, bola to preňho aj istá
forma satisfakcie, feedback na jej schopnosti, ktoré tam už síce boli, ale
odhalili ich spolu.
Ako sme už spomenuli, Miriam si ako právnička
v prvom kole mentoringu skúsila pozíciu mentee, do druhého kola už
vstupovala ako mentorka. A tu sa spočiatku necítila úplne komfortne - mala
rešpekt pred technickejšie zmýšľajúcimi mentees a obávala sa toho, že ako
právnička im nebude vedieť témy dobre vysvetliť. Čo sa ale nestalo a baby
si opäť „sadli“. Jej mentee totiž chcela navnímať práve ten právny rozmer,
v ktorom je Miriam doma.
A čo jej mentoring dal? Sebaistotu - už
sa nebojí chodiť na konferencie a vystupovať pred davom ľudí. Verí v svoje
schopnosti a jej cesta po mentoringu viedla priamo na konferenčný „stage“ do
Paríža.
Martin priznal, že ho fascinovalo, ako sa jeho
mentee zo stretnutia na stretnutie zlepšovala. „Robila brutálny progres. A ja som bol tou troškou, ktorá jej
pomohla napredovať.“
Okrem toho si uvedomil, že „keď chceš niekomu niečo vysvetliť, musíš si
najskôr upratať myšlienky, a tým sa aj ty sám zlepšuješ. Bolo to veľmi
zaujímavé zrazu vnímať aj ten druhý pohľad človeka, ktorý nemá s danou
témou skúsenosť. A vidí to inak ako ty.“
Martinove slová potvrdila aj Marcelka, ktorá
mala v prvom kole mentoringu chvíľami pocit, že to ona sama je
mentorovaná: „Uvedomila som si, že
mentoring aj človeku, ktorý má byť ten „guide“ veľa dá. Lebo ani ja neviem
všetko“.
Mentoring je skutočne výzva pre obe strany.
Ako priznáva Alex, problém jej robila sebareflexia: „výzva bola uvedomiť si, že to bolo o mne. Že to ja sama musím
zistiť, čo viem, a čo neviem, kde potrebujem pomôcť. Mala som pocit
menejcennosti, pretože neviem všetko. No vďaka mentoringu som pochopila, že sa
musím zamerať na to, čo mi ide, čo je pre mňa dôležité.“
Pre Majku bol najväčšou výzvou fakt, že: „na začiatku je tam tá úvodná doba, kedy ťa
mentor potrebuje spoznať. A ja som nevedela, ktorým smerom mám ísť.“
Aj
keď nám diskusia priniesla množstvo rôznych pohľadov na mentoring, naše mentees
predsa len majú niečo spoločné.
A pomenoval to Martin: „ja tu vidím jeden spoločný bod - že tie
dievčatá majú pocit, že sú na to samy. Že nemajú kolektív, kde môžu poprosiť
o pomoc. Ale to je dôležité - pýtajte sa v práci, keď niečomu
nerozumiete, pýtajte si vysvetlenie.“
A ako dodáva: „z toho, čo som počul, musím uznať, že to chce dávku odvahy prihlásiť
sa ako mentee.“
Na záver ďakujeme Tomášovi, že to povedal
nahlas: „ženy, poďte robiť cyber. Máte
iné rozmýšľanie.“
Ďakujeme aj našim mentorom a mentees za
zdieľanie ich skúseností a všetkým ženám odkazujeme: áno, rozmýšľame inak ako
muži, a práve náš mozog je naša devíza - využime ju!